Zdroj:https://www.energie-portal.sk

Trh s elektrickou energiou sa neustále mení, čo sa prejavuje na cene obchodovanej komodity. Takzvaná silová elektrina však predstavuje iba zhruba tretinovú časť z celkových nákladov na elektrinu pre domácnosti a podniky. Keďže energetické odvetvie je silno regulované štátom, ten určuje aj cenu elektriny, najmä prostredníctvom ďalších zložiek, vstupujúcich do celkovej ceny.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví každoročne stanovuje východiskovú cenu komodity na ďalšie obdobie na základe predchádzajúcich mesiacov. Táto potom vstupuje do výpočtu celkovej ceny pre účastníkov na trhu, o ktorej tak isto rozhoduje ÚRSO.

Reálna cena obchodovanej elektrickej energie na burze sa však často môže aj výrazne líšiť od predpokladov regulátora. Príkladom môže byť aj vývoj v tomto roku.

ÚRSO kalkulovalo s cenou silovej elektriny na úrovni 27 eur/MWh, no priemerná mesačná cena na pražskej burze PXE prakticky neklesla pod 30 eur/MWh a v septembri sa vyšphala k 38 eur. Aktuálne je cena elektriny na úrovni 43 eur/MWh.

Z poza rohu vydno budúci vývoj ceny elektriny

Ak by sa konečná cena elektriny určovala iba účastníkmi trhu a nie regulátorom, cena komodity by mala oveľa vyššiu váhu. Aj tak je však zaujímavé pozrieť sa na jej možný budúci vývoj.

Ako sa teda bude vyvíjať cena elektriny v budúcnosti? Na túto otázku sa snažila nájsť odpoveď konzultačná spoločnosť Energy Brainpool, ktorej analytici namodelovali možný scenár vývoja ceny v rámci Európskej únie do roku 2050.

Modelovací softvér Power2Sim dokáže simulovať ceny elektriny v hodinových intervaloch až do roku 2050 pre všetky krajiny EÚ. Väčšina predpokladov pritom vychádza zo strategických materiálov Európskej komisie a Medzinárodnej energetickej agentúry.

Energy Brainpool tieto predpoklady prispôsobil na podmienky a národné ciele jednotlivých krajín. Ako pri všetkých modeloch, aj tento treba vnímať s nadhľadom.

Zvlášť, ak narába s výhľadom na najbližších 30 rokov a predpokladá podmienky, ktoré zatiaľ nenastali.

Ako výkupná cena elektriny ovplyvňuje výhodnosť prevádzky KVET zariadení

Teplo a elektrina sa vyrábajú buď oddelene v kotolni, výhrevni, respektíve tepelnej elektrárni, alebo spolu na jednom zariadení. Efektívnosť výroby tepla zariadením spaľujúcim zemný plyn sa pohybuje okolo 95 %, samostatná výroba elektriny dosahuje iba 30 - 60 % účinnosť. Naproti tomu kombinovanou výrobou elektriny a zároveň tepla (KVET) sa efektívnosť produkcie elektrickej energie zvyšuje do 90 %.
Hoci energetická efektívnosť kombinovanej výroby elektriny a tepla v porovnaní s oddelenou výrobou je nespochybniteľná, dôležitým faktorom je ekonomická výhodnosť takejto výroby a dodávky energií.
Modelový príklad prezentoval Július Jankovský zo spoločnosti Apertis v roku 2016 na konferencii Vykurovanie. Dodávateľ tepla, vyrábaného v plynových kotloch, sa rozhodne doplniť zdroj o kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Inštaluje kogeneračné zariadenie so spaľovacím motorom.